Televízia ako nástroj komunikácie
Komunikácia medzi médiom a jeho príjemcami funguje na rovnakých princípoch ako bežná komunikácia medzi partnermi. Vzájomne sa vymieňajúce informácie prechádzajú od jedného k druhému prostredníctvom znakov. Tie môžu byt verbálne, neverbálne alebo vizuálne. Avšak rozdiel, a to dosť podstatný, tkvie v tom, že komunikácia medzi masmédiom a publikom je zväčša jednosmerná. O tom, že televízia zabezpečuje komunikáciu s publikom, teda nie je pochýb. Ako však môže masmédium zabezpečovať komunikáciu v rodine? A vôbec, môže masmédium priniesť rodine tak potrebné a nevyhnutné dobro ako je komunikácia?
Môže, ak sa o to snažia samotní rodičia. Podmienkou dobrej komunikácie je totiž vytvorenie komunikačného prostredia, ktoré je postavené na základe dôvery a úcty. To sa samozrejme dá aj pri sledovaní televízie. Jediné, čo k tomu potrebujeme, je nájsť si čas a predovšetkým chuť. Rozprávať sa o programoch, ktoré v televízii sledujeme, je nielen výchovné, ale aj dobré na budovanie vzťahov.
Využiť televíziu ako nástroj komunikácie v rodine je v rukách rodičov. Oni nesú zodpovednosť za to, pri akých programoch trávia čas ich deti a následne aj za to, ako na nich pôsobia. Každý program by so svojimi deťmi mali prediskutovať pred, ale hlavne po jeho vzhliadnutí. Malé deti (približne do troch rokov) by televíziu vôbec nemali pozerať. Vo svojom vnútri totiž videné situácie nevedia spracovať a hoci sa následky nemusia prejaviť hneď, neskôr sa môžu dostaviť nočné mory, strach, či nervozita. Navyše, sledovaným programom nerozumejú, čo len znásobuje ich zmätenosť a neistotu. So staršími deťmi sa rodičia musia rozprávať o každom videnom programe. Jednak, aby sa uistili, že rozumejú tomu, čo videli, jednak, aby televíziu nepozerali prvoplánovo, ale s jasným dôvodom a cieľom. Rodičia by mali sledovať nielen obsah, ale aj formu programu pre deti. Často je obsah rozprávky neškodný, ale deťom môže uškodiť jej forma. Televízor by nemal byť prostriedok na odloženie detí, aby sa rodičia mohli bezstarostne venovať iným činnostiam. Naopak, mali by z neho pre nich vyťažiť čo najviac dobra. Existuje množstvo dobrých a hodnotných programov, ktoré môžu rodinu obohatiť a priniesť zaujímavé podnety na diskusiu.
Sledovaním televíznych programov a predovšetkým rozhovorom o nich sa môže v rodine zlepšiť komunikácia. Rodičia sa skrze tieto rozhovory môžu nenápadne dozvedieť viac o svojich deťoch, o ich názoroch a postojoch. Zároveň im môžu nenásilnou formou povedať o tých svojich. Zlepšením rodinnej komunikácie sa zároveň zlepšujú aj jednotlivé vzťahy medzi jej členmi. Dobré rodinné vzťahy nie sú jednodňovou záležitosťou. Naopak, vyžadujú si každodenné úsilie aj v malých a bežných činnostiach. Dokonca aj v takých, ako je spoločné sledovanie televízie. Je to jednoduchá činnosť, ktorá si nevyžaduje takmer žiadne úsilie. Stačí zapnúť gombík a človek je vtiahnutý do úplne iného sveta. Úlohou rodiny je vytvoriť svet predčiaci fikciu tak, aby sa každý jej člen vždy radšej vrátil späť a vypol televízor.
Ružena Dvorščáková
