Mediálna (ne)vychovanosť
Neschopnosť pracovať s internetom sa dnes už takmer považuje za hanbu. Jeho nezmyselné a neúmerné používanie sa však v bežnom živote často nekritizuje. Nemať doma televízor je prejavom čudáctva, no mať ho zapnutý sedem hodín denne je niečo normálne. Pohoršujeme sa nad prízemnou zábavou z produkcie skupiny Senzus, no nevadí nám, keď naše deti do zblbnutia počúvajú jedno dievča spievať I kissed a girl and I liked it (prekl. Pobozkala som dievča a páčilo sa mi to). Trochu sa nám to v hlave pomotalo. Trochu nám ju pomotali médiá. Vyrieši to mediálna výchova, keď ide o naše deti?
V školách sa postupne etabluje predmet mediálna výchova, pretože si to vyžaduje spoločenská situácia. Je potrebné, aby žiaci a študenti boli mediálne gramotní, teda aby rozumeli novým médiám a vedeli ich používať. Mediálna gramotnosť však v sebe zahŕňa i schopnosť človeka identifikovať pozitíva i negatíva, ktoré so sebou prináša používanie médií; zahŕňa i znalosti o spôsobe fungovania médií, o ich súčasnej komercializácii, marketizácii, naviazanosti na politiku a moc. Mediálna gramotnosť má pomôcť človeku, aby ostal pánom nad médiami a nestal sa ich otrokom.
Keďže nie je prekvapujúce stretnúť sa s názorom, že deti sa vychovávajú v školách, často sa i zodpovednosť za mediálnu výchovu prenáša na ne. Štát, v tomto prípade prostredníctvom školstva, čiastočne preberá zodpovednosť za výchovu mladej generácie. V prípade ideálneho výchovného pôsobenia rodín v oblasti mediálnej výchovy by tá, ako samostatný predmet či prierezová téma vôbec nemusela figurovať v učebných osnovách. Základy výchovy ako takej, ale i mediálnej výchovy by sa mali klásť v rodinách, kde prvými učiteľmi/vychovávateľmi budú rodičia. Otázka zainteresovanosti rodičov do prijímania mediálnych obsahov u ich detí je veľmi aktuálna, keďže ako následok vedecko-technického rozvoja sa domácnosti postupne zapĺňajú elektronikou, ktorá priamo súvisí s niektorým druhom médií.
Rodina je stále považovaná za primárne prostredie socializačného procesu jednotlivca, a tak by rodičia do výchovného procesu mali zahrnúť aj výchovu k správnemu používaniu médií. Médiá totiž zohrávajú v socializácii dôležitú rolu, či už ide o ich pozitívny alebo negatívny vplyv. Mediálna výchova sa teda nemá realizovať len v školskom systéme, ale v prvom rade by sa so základmi výchovy k správnemu využívaniu médií mali deti stretnúť doma v rodine.
Mediálna výchova v škole nás nezbaví problému nekritického a pasívneho používania médií. Základy sa kladú doma. Zodpovednosť leží na pleciach rodičov. Spoliehanie sa na školu je alibizmus. Vychovávať deti v dnešnej dobe je však náročné. Väčšinu rodičov takpovediac zomieľa spoločenský systém, postavený na potrebe neustále vyššej efektivity a produktivity, naháňanie sa za peniazmi na splácanie hypoték. Často sa to javí ako začarovaný kruh. Médiá to dnešným rodičom tiež neuľahčujú, ba práve naopak, v mnohom predstavujú pre deti priam hrozbu. Pred rodičmi sú nové výchovné výzvy, dotýkajúce sa aj správneho využívania médií. V hre je príliš veľa: hodnoty, postoje, vzťahy atď. Preto sa oplatí o médiách a ich role v rodine diskutovať, oplatí sa navzájom sa podporovať v snahe „ukočírovať“ využívanie médií v našich rodinách.
Pavel Izrael