Problémy s pozornosťou a televízia. Existuje súvis?
Mnoho rodičov i učiteľov si všimlo, že v dnešnej dobe majú často deti problémy s pozornosťou, čo sa prejavuje hlavne pri učení. Ukazuje sa, že to môže súvisieť aj so sledovaním televízie.
Bežne sa rozlišujú dva typy pozornosti: úmyselná a neúmyselná. Úmyselná pozornosť súvisí s vôľou, keď sa človek rozhoduje, že na niečo sústredí svoje zmysly. Pre neúmyselnú pozornosť sú dôležité vlastnosti pôsobiacich predmetov, napr. intenzita (zvuk, obraz), keď našu pozornosť skôr upúta niečo, čo hýri farbami alebo čo je hlasnejšie. Je to práve úmyselná pozornosť, ktorá je dôležitá pre učenie sa. Prejavuje sa tak, že človek by mal byť schopný koncentrovať a udržať pozornosť na určitom predmete alebo činnosti a nevnímať rušivé podnety. Žijeme však vo veľmi rušnom svete – momenty ticha vôbec nie sú samozrejmosťou – a tak existuje mnoho podnetov, ktoré rozptyľujú pozornosť učiacich sa detí.
Pre menšie deti je prirodzené, že ich pozornosť je nestála – dieťa nevydrží dlho pri jednej aktivite, strieda hračky, dožaduje sa nových aktivít. Dieťa si však postupne rozvíja aj vôľovú, úmyselnú pozornosť, čo sa prejavuje v takých jednoduchých veciach, ako je hra s kockami, legom, kreslenie, pri ktorých sa dieťa sústredí na aktivitu a napríklad sa ju snaží dokončiť. V súčasnosti však asi 4 – 6 % populácie trpí vážnou poruchou pozornosti, ktorá sa prejavuje neschopnosťou sústrediť sa na zvolenú úlohu, impulzívnym konaním a hyperaktivitou. Vedci predpokladajú, že ide o dedičnú poruchu mozgových funkcií, pričom k rozvoju poruchy prispieva i prostredie. Americká odborníčka Glorie Degaetano, určité poruchy pozornosti spája aj so sledovaním televízie. Autorka sa odvoláva na prirodzenú štruktúru ľudského mozgu, v ktorej zadný mozog okrem iného spracúva aj podnety z okolia, čoho výsledkom napríklad je, že človek presmeruje svoju pozornosť na nejaký silný podnet (buchnutie dverí). Inými slovami, pre človeka je prirodzené, že reaguje na náhle zmeny prostredia a často to má ochrannú funkciu, keďže nám to môže zachrániť život. (napr. pri zvuku škrípajúcich bŕzd sa chodec pozrie smerom k zdroju zvuku a po rýchlom vyhodnotení situácie napríklad uskočí pred autom) Ak je táto časť mozgu zdravá, ochraňuje nás pred nebezpečenstvom, no v prípade jej nesprávneho fungovania nasleduje to, že táto oblasť mozgu neustále vyhľadáva nové a nové „vzrušenie“. Človek sa dokonca môže stať závislým na takejto stimulácii mozgu, čo má za následok, že cielená, úmyselná pozornosť sa stáva stále namáhavejšou. Dôvodom je, že stimulovaná je hlavne časť mozgu zodpovedná za reakcie na náhle zmeny prostredia, a nie napr. šedá kôra, v ktorej prebiehajú vyššie funkcie, medzi ktoré patrí myslenie. Súvis medzi sledovaním televízie a stimuláciou zadného mozgu spočíva v tom, že dieťa je vystavené neustálym zmenám obrazov a zvukov, ktoré stimulujú práve zadný mozog. Deti sa nepotrebujú sústrediť, sila podnetov si vydobyje pozornosť sama.
Televízia zapnutá pri hre škodí detskej pozornosti
Zvlášť dôležitým obdobím pre rozvoj detského mozgu je rané detstvo do troch rokov. V tomto období dieťaťu doslova rastie mozog a tento rast veľmi súvisí s množstvom vhodných a pestrých podnetov, na ktoré mozog musí reagovať. Práve pestrosť podnetov prichádzajúcich prirodzeného, reálneho prostredia dieťaťa napomáha postupný a vyvážený rozvoj mozgových činností. Z tohto pohľadu sa ukazuje, že televízia môže negatívne vplývať na malé deti, pretože dieťa je vystavené príliš silným podnetom (rýchle striedanie scén, zmeny farieb, rušivé zvuky), na ktoré detský mozog nie je pripravený.
Zapnutá televízia ako pozadie chodu domácnosti pôsobí rušivo na menšie i väčšie deti. Je dokázané, že menšie deti vyrušuje pri hre, pretože na krátke časové úseky „kradne“ ich pozornosť, čím sa stáva prekážkou pri rozvíjaní úmyselnej pozornosti. Pri väčších deťoch pôsobí rušivo aj pri učení. Práve vo vzťahu k učeniu je potrebné zdôrazniť, že televízny prijímač, zapnutý ako pozadie počas učenia, je nesprávnou voľbou, pretože vysiela mnoho silných podnetov a odvádza pozornosť dieťaťa od učenia. Takýmto spôsobom sa u dieťaťa prerušuje jeho vnútorná reč a myšlienkový proces, pričom oberáme dieťa o príležitosť učiť sa schopnosti venovať niečomu koncentrovanú pozornosť. Následkom tohto je, že funkcie mozgu nie sú v rovnováhe a z dlhodobého hľadiska môže dôjsť k tomu, že činnosť postavená na sústredení a rozmýšľaní nebude dieťaťu prinášať uspokojenie a radosť.
Odporúčania
Nerušte svoje menšie deti pri hre zapnutou televíziou.
Podporujte aktívne trávenie voľného času v pestrých „nemediálnych“ aktivitách, ktoré si okrem iného vyžadujú aj sústredenú pozornosť (čítanie, logické a kreatívne hry atď.)
Dozrite na to, aby deti pri učení nerušila televízia alebo hlasná hudba.
Autor: Pavel Izrael
Text je skrátenou verziou článku uverejneného v rodinnej prílohe časopisu Slovo medzi nami (č. 7, 2014).
