SME VOČI MEDIÁLNEMU NÁSILIU IMÚNNI?

 Pre našu dobu je typické, že v médiách je násilia a agresivity viac ako kedysi, zvyšuje sa realistickosť zobrazenia fiktívneho násilia vo filmoch a  počítačových hrách, a čo je asi najpálčivejší problém, dnešné deti trávia používaním médií oveľa viac času ako deti v minulosti. Výsledok je taký, že sú vystavené väčším a intenzívnejším „dávkam“ mediálneho násilia a agresivity ako v minulosti. Otázne však je, aký to má na nás vplyv. Mnoho ľudí si stále myslí, že násilie v médiách na človeka nepôsobí. Uvažujú tak najčastejšie preto, lebo sami na sebe nevidia, žeby ich mediálne násilie viedlo k agresívnemu konaniu. Hovoria niečo v tom duchu, že veď aj oni pozerali rozprávky či hrali videohry s prvkami násilia a nikdy sa to na nich neprejavilo.

Americký výskumník Brad Bushman z univerzity v štáte Ohio často dostáva nasledovnú otázku: „Sám hrám videohry s násilným obsahom. Prečo nie som vrah?“ Bushman ponúka odpoveď:  Pochádzaš z dobrej a stabilnej rodiny, máš priateľov, nebol si šikanovaný v škole a máš zdravý mozog. Naozaj, posilnenie agresívneho konania u detí aj dospelých, ktorí sledujú televízne programy alebo hrajú počítačové hry s prvkami násilia, je podmienené mnohými faktormi a ťažko vedecky dokázať, že určité agresívne správanie bolo vyvolané mediálnym násilím. Na základe výskumov potvrdzujúcich však možno určiť niekoľko oblastí vplyvu podľa typu účinkov.

 Posilnenie agresivity, napodobňovanie a akceptácia násilia ako riešenia konfliktov

Český psychológ Adam Suchý tvrdí, že ak má dieťa prirodzené sklony k agresívnemu  správaniu, je tu veľká pravdepodobnosť, že napríklad sledovanie násilia v televízii v ňom tieto sklony posilní. Mieru posilnenia smerom k agresívnemu správaniu zvyšujú tieto faktory: dieťa je mladšie ako 12 rokov, sleduje televíziu viac ako tri hodiny denne, zobrazované násilie je zľahčované, vytrhnuté z kontextu, oslavované, samoúčelné, legitimizované ako sebaobrana.

Správne pochopenie morálnej neprípustnosti násilia (nemáme na mysli nutnú sebaobranu) nie je možné bez zobrazenia jeho ďalekosiahlych a ničivých následkov, ako aj spravodlivého trestu. Násilie je bez týchto aspektov vytrhnuté zo širšieho morálneho a spoločenského rámca. Násilie je u hrdinov nezriedka schvaľované, ba priam oslavované inými postavami v seriáli či filme. Takéto zobrazenie navodzuje dojem, že násilie ako spôsob riešenia problémov je spoločensky tolerované. S takýmto zobrazením násilia súvisí aj jeho prezentácia ako účinného prostriedku k dosiahnutiu určitého cieľa. Je to vidieť hlavne v počítačových hrách, tzv. „strieľačkách“. Či už je hráč v úlohe kladného alebo záporného hrdinu, jeho progres v hre je nevyhnutne spojený s elimináciou ľudských cieľov, pričom napr. za usmrtenie protivníka strelou do hlavy je viac bodov. Takto stvárnené násilie v sebe nesie nasledovný vzorec správania: násilné správanie prináša výhody.

           Znecitlivenie

Vysoký prídel násilia z médií môže mať za následok aj zníženie citlivosti človeka voči násiliu v reálnom živote. U človeka sa akoby vytvára akási odolnosť voči násiliu, ale v tom zmysle, že nejaký druh násilia, napr. facku zo strany muža voči žene, budeme považovať za niečo normálne – „nerozhádže nás to“. Odborníci  potvrdzujú, že takéto znecitlivenie je len krátkodobé, ale je potrebné spomenúť, že tak usudzujú na základe pozorovaní, počas ktorých sú ľudia  vystavení určitému mediálnemu násiliu len na určitý čas, napr. dva týždne. V reálnom živote  však je však človek vystavený mediálnemu násiliu pravidelne a dlhodobo, preto možno predpokladať, že znecitlivenie „nevyprchá“, ale sa skôr posilní.

scared child

           Strach z vonkajšieho sveta

Ďalší možný účinok mediálneho násilia – vytváranie nedôvery voči okolitému svetu súvisí s rozdielom medzi skutočným stavom násilia v reálnom živote a prezentovaným stavom v mediálnom spracovaní.  Výskumy ukazujú, že v médiách je niekoľkonásobne viac násilných a sexuálnych trestných činov ako v skutočnom živote. Takáto násilím presýtená mediálna realita môže mať za následok vytváranie mylných predstáv ľudí o rozšírenosti násilia v reálnom živote. V ľuďoch rastie nedôvera voči druhým ľuďom a strach z vonkajšieho sveta.

            Možno sa zdá, že poukazujeme len na negatíva sledovania násilných programov, ale buďme úprimní: Vedel by niekto pomenovať viac pozitív ako negatív?

Odporúčania

 – Nenechávajte deti, aby dojmy z mediálneho násilia  spracovávali samy vo svojej mysli. Pomôžte im identifikovať problematické prvky, pýtajte sa  na ich názor, aj na to, čo cítia a ako to na ne vplýva.

- Ak u svojho dieťaťa pozorujete agresívne sklony, snažte sa limitovať na najnižšiu možnú mieru sledovanie násilných programov a hranie počítačových hier s násilným obsahom.

Pavel Izrael

Text je skrátenou verziou článku uverejneného v rodinnej prílohe časopisu Slovo medzi nami (Pôst 2014). 

foto: http://www.familysecuritymatters.org/imgLib/20130116_kids-watching-tv_violence_LARGE.jpg

http://brighterfuturescounselling.typepad.com/.a/6a0128776d9a26970c0134862b4e93970c-320wi